Q-T
Rektascenzia - je to astronomický výraz pre jednu alebo dve súradnice bodu na oblohe pri použití rovníkovej sústavy súradníc. Je porovnateľná so zemepisnou šírkou, meria sa od nulového bodu známeho ako jarný bod alebo bod jarnej rovnodennosti v kladnom smere. Meria sa v hodinách, minútac a sekundách. Zriedkavejšie v stupňoch, minútach a sekundách. Jedna hodina rektascenzie je totožná s 15 uhlovými stupňa, jedna minúta rektascenzie s 15 uhlovými minútami a jedna sekunda rektascenize s 15 uhlovými sekundami. Možno ju použiť na určenie polohy hviezdy a na určenie ako dlho bude trvať, pokým hviezda dosiahne určitý bod na oblohe. Meria sa smerom na východ. Označuje sa ako RA a jeho značko je grécke písmeno alfa - α. Názov pochádza z latinských slov rectus = priamy a ascensio = vzostup.
Retrográdny pohyb - Ak sa pohybuje teleso po obežnej dráhe okolo Slnka, potom sa za retrográdnu dráhu pokladá taká dráha, ktorej priemet do roviny ekliptiky sa pohybuje v opačnom smere, ako sa pohybujú planéty Slnečnej sústavy.
Siderická obežná doba - je to čas potrebný na obeh planéty okolo Slnka vzhľadom na hviezdy.
Siderický rok - je to čas medzi dvoma po sebe následujúcimi návratmi Slnka k tej istej hviezde ( skutočná doba obehu Zeme okolo Slnka v trvaní 365 dní 6 hodín 9 minút 9,5 sekundy ).
Skleníkový efekt - je to jav spočívajúci v ohriati nižších vrstiev atmosféry. Atmosféra cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie k povrchu Zeme a v ncoi pomerne efektívne pohlcuje dlhovlnné žiarenie Zeme a otepľuje sa. Podobný úkaz možno sledovať v skleníkoch odkiaľ pochádza aj samotný názov tohto javu.
Slapové sily - je to druhotný efekt gravitačnej sily a jej dôsledkom je napríklad príliv a odliv.
Spektrálny typ - charakterizuje v astronómii objekty na základe spektrálnych čiar určujúcich ich chemické zloženie. Najpoužívanejšia klasifikácia hviezd je Morganova - Keenanova klasifikácia. Triedy su zoraďované od najteplejších po najchladnejšie. Hmotnosť, svietivosť a polomer sa vzťahuje k Slnku.
| Trieda | Povrchová teplota ( K ) | Farba hviezdy | Typ hviezdy | Príklady hviezd | Hmotnosť ( Ms ) | Polomer ( Rs ) | Žiarivý výkon ( Ls ) |
| O | 50 000 - 30 000 | modrá | modrí nadobri | Zeta Puppis, Zeta Orionis | 20 - 50 | 15 | 1 400 000 |
| B | 30 000 - 11 000 | modrobiela |
nadobri, bieli trpaslíci |
Sírius B, Regulus, Rigel | 3,2 - 17 | 7 | 20 000 |
| A | 11 000 - 7 500 | bielomodrá | nadobri, bieli trpasláci, hviezdy hl. postupnosti | Prokyón B, Sírius, Vega, Altair | 1,8 - 3,2 | 2,5 | 80 |
| F | 7 500 - 6 000 | žltobiela | nadobri, hviezdy hl. postupnosti | Polárka, Canopus | 1,2 - 1,7 | 1,3 | 6 |
| G | 6 000 - 5 000 | žltá |
nadobri, hviezdy hl. postupnosti |
Slnko, Capella | 0,8 - 1,1 | 1,1 | 1,2 |
| K | 5 000 - 3 500 | oranžová |
červení nadobri, červení obri, hviezdy hl. postupnosti |
Pollux, Arktúr | 0,6 - 0,8 | 0,9 | 0,4 |
| M | 3 500 - 3 000 | červená |
červení nadobri, červení obri červení trpaslíci |
Proxima Centauri, Mira Ceti, Betelgeuze | 0,008 - 0,05 | 0,4 | 0,04 |
Stáčanie perihélia - je to poruchové pôsobenie planét pri ktorom sa otáča priamka telies slnečnej sústavy ( apsidová priamka ).
Stav beztiaže - je to stav pri ktorom na organizmy alebo predemety nepôsobí tiaž, bežne vyvolávaná gravitačným pôsobením planét alebo hviezd.
Stratosféra - je to druhá druhá hlavná vrstva zemskej atmosféry nachádzajúca sa vo výške 45-50 km medzi tenkými vrstavmi tropopauzy a stratopauzy. Je v nej možné pozorovať aj mierne meteorologické javy. Hornú časť stratosféry tvorí ozónosféra, čiže ozónová vrstva.
Stredná vzdialenosť - je to stredná hodnota medzi maximálnou a minimálnou vzdialenosťou dvoch objektov.
Svetelné znečistenie - je všeobecne svetlo s nežiadúcimi účinkami ( predovšetkým presvetlenie oblohy, svietenie do bytov ).
Svetelný rok - je to vedľajšia jednotka sústavy SI používaná v astronómii a vyjadruje vzdialenosť, ktorú prejde svetlo vo vákuu ( 299 792,458 km/s ) za 1 tropický rok. 1 svetelný rok = 63 241 AU = 0,3068 pc.
Synodická obežná doba - je čas potrebný na to, aby sa objekt objavil na rovnakom mieste na oblohe vzhľadom na Slnko pri pozorovaní zo Zeme. Je to čas medzi dvoma konjuknciami so Slnkom a je to obežná doba vzhľadom na Zem. Odlišuje sa od siderickej, pretože aj Zem sa pohybuje okolo Slnka.
Terestrická planéta - je to planéta podobná Zemi, teda s pevným povrchom, relatívne nízkou hmotnosťou, pomalou rotáciou, vysokou hustotou a vysokým obsahom ťažkých kovov. Tieto planéty sú niekedy obklopené aj atmosférou.
Termosféra - je to po mezosfére štvrtá hlavná a aj najredšia vrstva zemskej atmosféry a tvorí vrchnú časť ionosféry. Jej výška sa pohybuje v rozmedzí 90 km - 700 km.
Terraformovanie - je to hypotetický súbor proces na premenu planéty, ktoré by mali v konečnom dôsledku umožniť človeku žiť na planéte bez používania ochranných prostriedkov ( napríklad na Marse ). Výslednym efektom by mal byť v priebehu niekoľkých desiatok či dokonca stoviek rokov vznik planéty podobnej Zemi ( terra - Zem, form - úprava ).
Tropická obežná doba - je to doba medzi dvoma prechodmi objektu jarným bodom. Nazýva sa aj ako Tropický rok a trvá 365,24219 dní čo je 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekúnd. Oproti siderickému roku je kratší o 20 minút a je základom kalendárneho roku.
Troposféra - ( z gr. tropé - obrat, sfera - guľa ) je to najspodnejšia a najhustejšia vrstva atmosféry tvoriaca až 80% jej hmotnosti, kde s výškou klesá teplota približne o 0,65 oC na 100 metrov. Jej teplota sa pohybuje v rozpätí +17 oC až -52 oC. Siaha do výšky 8-10 km nad pólmi, 11 km nad miernym pásmom a 16-18 km nad rovníkom.