A-D

Absolútna jasnosť - je to jasnosť, ktorú by mala mať hviezda v dohodnutej štandardnej vzdialenosti ( 10 parsekov ) od pozorovateľa. Jej označenie je M a vyajdruje sa vo hviezdnych vzdialenostiach čiže magnitúdach, ktoré sa označujú ako mag.

Afélium - je to najvzdialenejší bod od Slnka, cez ktorý prechádza teleso pohybujúce sa po elipse okolo Slnka kedy sa pohybuje najmenšou rýchlosťou. Tento pojem je známy aj ako odslnie.

Akrécia - je to gravitačný proces pri ktorom sa formujú telesá ako planéty a hviezdy z prachu a plynu.

Albedo -  všeobecne je to miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Presná definícia sa líši podľa oboru. V astronómii sa ráta ako pomer odrazeného žiarenia k pomeru dopadajúceho žiarenia.

Anomalistická doba obehu - je to doba obehu medzi dvomi prechodmi objektu perihéliom.

Apsida - je to bod najmenšej alebo najväčšej vzdialenosti na dráhe nebeského telesa od stredu jeho príťažlivosti. Priamka, ktorá apsidou prechádza sa nazýva priamka apsidy a poruchovým pôsobením planét sa táto priamka telies slnečnej sústavy otáča, čo nazývame stáčanie perihélia. Najbližší bod priblíženia nazývame periapsida a najvzdialenejší bod zase apoapsida.

Argument perihélia - je to jeden z elementov dráhy, ktorý opisuje pohyb telesa okolo centrálneho telesa, pokiaľ je tým centrálnym telesom Slnko. V ostatných prípadoch sa jedná o argument pericentra. Je to uhol medzi výstupným uzlom a pericentrom meraný v rovine obehu. Známy je tiež ako argument šírky perihélia ( v prípade Slnka ), alebo argument šírky pericentra ( v prípade iného centrálneho telesa ).

Astenosféra - je to zemská vrstva, ktorá sa nachádza vo vrchnom plášti pod litosférou v hĺbke 100 km, pričom zasahuje až do hĺbky 400 km.

Asteroid - je to malý, pevný objekt vo vesmíre zväčša obiehajúci okolo väčšieho telesa ( hviezda, planéta ). Asteroid je príkladom tzv. planétky, ktoré sú omnoho menšie ako planéty.

Biely trpaslík - je to astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.

Biosféra - tvorí živý obal Zeme a je obývaná živými organizmami. Tvoria ju všetky ekosystémy Zeme.

Červený obor - je to hviezda mimo hlavnej postupnosti v jednom zo záverečných štádií vývoja hviezd s hmotnosťou do 1,4 násobku Slnka spektrálneho typu K alebo M, červenej farby.

Červený trpaslík - je to malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typ K alebo M Patrí medzi najchladnejšie, najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre.

Červia diera - je to hypotetický fyzikálny objekt, prvýkrát popísaný v roku 1935 vedcami Albertom Einsteinom a Nathanom Rosenom, ktorý umožňuje vytvoriť schopnosťou priestoročasu skratku cez priestor a čas. Názov sa vysvetľuje na základe analógie k červovi, ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza skrz jablko na iný bod jeho povrchu, teda nepoužíva dvojrozmerný pohyb po povrchu ale trojrozmernú skratku. Pozorovateľ prechádzajúci touto skatkou nikdy neprekračuje rýchlosť svetla, no vzdialenosť medzi štartom a cieľom prekonáva mnohonásobne rýchlejšie ako samotný svetelný lúč letiaci priamo.

Čierna diera - je to koncentrácia hmoty so skoro nekonečnou hustotou, ktorej gravitácia zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu zvaného kvantové tunelovanie ( fyzikálny jav pri ktorom častica porušuje princíp klasickej fyziky tým, že prechádza potenciálovou bariérou. ktorá je vyššia ako energia častice ). Pred gravitáciou neunikne ani svetlo a preto sa nazýva čierna. Sú výsledkom gravitačného kolapsu, pri ktorom sa teleso pôsobením gravitačnej sily zrúti nekontrolovatelne samo do seba, čiže do singularity.

Deklinácia - je to úhlová vzdialenosť hviezdy od rovníka, meraná pozdĺž deklinačnej kružnice hviezdy. Je udávaná sa v stupňoch od 0° do 90° kladne k severnému svetovému pólu a záporne k južnému pólu. Je to jedna z rovníkových súradníc podobne ako rektascenzia. Označuje sa ako δ.

Diferenciálna rotácia - je to druh rotácie, pri ktorej rotačné oblasti vzdialené od rotačnej osi alebo od rovníka majú rôznu úhlovú rýchlosť.

Dĺžka výstupného uzla - je to uhol medzi spojnicami Slnka s jarným bodom a výstupným uzlom ( je to bod v ktorom sa teleso pohybuje zo severnej časti dráhy do južnej. Nazýva sa aj severný uzol ) meraný v rovine ekliptiky v priamom smere. Je to jeden z elementov dráhy, ktorý je dôležitý pri určovaní dráhy objektu vo vesmíre a označuje sa ako ☊ alebo Ω.

Drakonická doba obehu - je to obežná doba medzi dvoma okamihmi prechodu telesa cez svoj výstupný uzol čiže bod, kde dráha pretína ekliptiku.