E-H

Einsteinová teória relativity - je to teória o priestore, čase a gravitácii sformulovaná teoretickým fyzikom Albertom Einsteinom v rokoch 1911 - 1916. Opisuje vzájomnú interakciu medzi priestorom a časom na jednej strane a hmotou vrátane polí na druhej strane. Vypovedá hlavne o tom, že gravitácia nie je nič iné ako geometrický jav v zakrivenom štvorrozmernom časopriestore. Ináč povedané - hmotné telesá sú zdrojom gravitačného poľa, ktoré určuje vlastnosti časopriestoru v danej oblasti, ktorá zase spätne ovplyvňuje stav a phyb telies v danej oblasti. Táto teória je známa aj ako všeobecná teória relativity a je rozšírením špeciálnej teórie relativity.

Ekliptika - je kružnica na oblohe, vytvorená priesečníkom roviny dráhy Zeme okolo Slnka s oblohou. Zjednodušene povedané - je to kružnica na oblohe po ktorej sa zdanlivo pohybuje Slnko počas roka medzi ostatnými objektami na oblohe.

Erupcia ( slnečná ) - je to masívná explózia v slnečnej atmosfére s energiou ekvivalentnou miliarde megaton s rýchlosťou milión kilometrov za hodinu čo je 0,05% rýchlosti svetla, niekedy je aj rýchlejšia. Vzniká ako reakcia slnečnej atmosféry na náhly, rýchly proces vyžiarenia energie pravdepodobne magnetického pôvodu.

ESA - je to medzivládná organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá ma v súčastnosti 18 členských štátov. Sídli v Paríži a jej jednotlivé centrá sa nachádzajú vo zvyšných členských štátoch. Skratka znamená European Space Agency, čo je v preklade Európska vesmírna ( kozmická ) agentúra.

Excentricita ( výstrednosť ) - je to jeden z elementov dráhy, ktorý opisuje pohyb kozmického telesa v kozmickom priestore, či už sa jedná o prirodzené teleso alebo umelé teleso. Vyjadruje jeho kruhovosť alebo nekruhovosť dráhy. Označuje sa ako e. Pri kružnici je e = 0, pri parabole je e = 1.

Exosféra - je to posledná piata vrstva zemskej atmosféry, ktorej horná hranica je vo výške 20 000 - 70 000 km. Niekedy sa ani nevyčleňuje ako samostatná vrstva. V tejto oblasti nachádzajú prevažne voľné atómy vodíka a hélia, na ktoré už nepôsobí gravitácia.

Galaktická perióda - je obežná doba, čo je čas potrebný na jeden obeh telesa ( napríklad planéta ) okolo svojho materského telesa ( napríklad hviezda ).

Granuly - sú to bubliny horúceho čiastočne ionizovaného plynu, ktoré sú vztlakovou silou vynášané k viditeľnému povrchu Slnka. Granuly vznikajú pri granulácii, čo je zrnitosť slnečnej fotosféry spôsobenej vrcholkami konvektívnych prúdov.

Gravitačná diferenciácia - je to proces prebiehajúci v terestrických telesách za predpokladu, že majú dostatočne dlhý čas roztavené vnútro i povrch, kde v roztavenom vnútre ťažšie prvky pod vplyvom gravitácie klesajú k stredu telesa a ľahšie zase k povrchu. Stúpaním ľahšieho materiálu nahor sa uvoľňuje energia. Výsledkom tohto procesu je, že okolo ťažiska telesa sa vytvorí jadro obsahujúce najťažšie chemické prvky.

Gravitačný prak - je to využitie gravitačného poľa planét na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa. Používa sa spravidla na let k vonkajším planétam, nakoľko klasický pohon by bol nákladný alebo nemožný.

Gravitačná singularita - vyskytuje sa vtedy, ak astrofyzický model, spravidla zakladajúci sa na všeobecnej teórii relativity, predpokladá bod nekonečnej zakrivenosti časopriestoru. Pojem úzko súvisí s významom pojmu singularita. Ak dostaneme z rovníc matematickú singularitu, tak sa vyskytne aj gravitačná singularita. Nachádza sa tiež vo vnútri čiernej diery, kde je podľa všeobecnej teórie relativity, oblasť nekonečného zakrivenia. Mnohí fyzici veria, že gravitačná singularita je nefyzikálna. Myslia tým, že všeobecná teória relativity nakoniec upúšťa od presného popisu gravitácie niekde v okolí oblasti, ktorá by inak bola singularitou. Žiadna teória kvantovej gravitácie však zatiaľ nebola experimentálne potvrdená.

Gravitačné zrýchlenie - je to zrýchlenie spôsobené gravitačným pôsobením telies. Vo fyzike sa označuje značkou g.Pri povrchu Zeme v naších zemepisných šírkach má hodnotu 9,81m/s2, no jeho presní hodnota je 9,80665 m/s2. Táto hodnota závisí od nadmorskej výšky a zemepisnej šírky. Na rovníku, kde je nižšie, predstavuje hodnotu 9,78 m/s2. Na póloch je gravitačné zrýchlenie vyššie a dosahuje hodnotu 9,83m/s2.Tieto rozdiely má na svedomí odstredivá sila spôsobená rotáciou Zeme okolo svojej osi.

Hnedý trpaslík - je to substelárny objekt nevyžarujúci žiadnu energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivé vnútro a povrch. Vyžaruje vlastné rádiové a infračervené, niekedy aj viditeľné svetlo nízkych vlnových dĺžok ( červené svetlo ).

Hohmanová obežná dráha - je to z hľadiska spotreby paliva optimálna dráha pre prelet medzi dvoma blízkymi planétami obiehajúcimi centrálne teleso. Jej správnejší názov je Hohmanová elipsa a je pomenovaná podľa nemeckého vedca Waltera Hohmana, ktorý v roku 1925 publikoval metódu ako s minimálnou spotrebou uskutočniť let medzi dvoma planétami. Dráha je v tvare poloelipsy, ktorá sa vo vrcholoch dotýka dráh planét.

Hviezdna veľkosť - je to fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy prípadne iného objektu na oblohe v logaritmickej škále. Veličina je známa aj pod názvom magnitúda.

Chromosféra - je to tenká vrstva slnečnej atmosféry, hneď nad fotosférou so šírkou 10 000 km. Názov pochádza z gréckeho slova chromos - farba. Jej červenkasté zfarbenie je spôsobené maximom jej žiarenia nachádzajúce sa vo vodíkovej čiare H-alfa s vlnovou dĺžkou 656,7 nanometrov. Jej teplota sa pohybuje od 6000 Kelvinov do 20 000 Kelvinov a jej hrúbka je 2000 - 10 000 km v závislosti od polohy a fázy slnečného cyklu.